Recenzia Hudobný život 3, 2007

Pavol Bodnár & InterJAZZional Band
ecceJazz
Hevhetia 2006

Hovorí sa, že dobrí sólisti ešte nemusia vytvoriť dobrý orchester. Klavirista, skladateľ a aranžér Pavol Bodnár sa obklopil tými najlepšími - mená ako Radovan Tariška, Stano Palúch, Martin Valihora alebo Juraj Griglák netreba  predstavovať. Výsledok vôbec nie je taký pesimistický, ako by sa mohlo zdať z prvej vety.

Album ecceJazz je najnovším projektom Pavla Bodnára a obsahuje takmer výhradne jeho kompozície resp. aranžmány. Štyri písmena latinského „ecce“ sú zároveň iniciálami anglických slov Eclectic, Central European, Caribbean a Emotional. Tie označujú štyri kategórie, pod ktoré spadá dvanásť trackov tohto CD. Do prvej patria skladby, kde sa vyskytne chromatika alebo dvanásťtónový rad (Twelve Passions, Some Other Indiana, Chromatic Adventure), do druhej témy inšpirované ľudovými piesňami (napr. Páslo dievča pávy, Široký jarčok), do tretej karibské inšpirácie (Have A Good Time In Puerto Rico) a do štvrtej pomalšie skladby venované manželke a dcére (3 Roses 4 Martina, Moonlight Cherry).

Okrem štýlovej pestrosti Bodnár využíva aj experimenty s formou či rytmom. Obsadenie je premenlivé – basový part zabezpečujú striedavo Tomáš Baroš, Štefan Bartuš a Juraj Griglák (všetci traja skvele); poľského tenorsaxofonistu Borysa Janczarského v niektorých skladbách striedal Radovan Tariška. Napriek tomu sa podarilo zachovať jednotný zvuk celého albumu; najmä vďaka Bodnárovmu klavíru a Valihorovým bicím doplnených perkusiami Eddyho Portellu, a zrejme tiež vďaka tomu, že žiadny zo sólistov nedominuje ostatným.

Pravdepodobne najväčším prínosom celého projektu je kompozičný vklad Pavla Bodnára. Jeho spracovania ľudových piesní v nepárnych metrách sú duchaplné a zaujímavé aj po harmonickej stránke, aj ďalšie tituly ako napríklad Twelve Passions, 3 Roses 4 Martina či The Water Song sú nosnými, celkom dobre zapamätateľnými témami.

Album otvára Peacock Girl I., meditácia na pieseň Páslo dievča pávy v podaní dvojice Bodnár – Palúch. Jemný baladický tón; krásne nasnímaný zvuk huslí Stana Palúcha. Peacock Girl II. prináša rýchlejšiu variáciu tejto piesne v 5/4 takte a zaujímavé sóla Rada Tarišku aj Stana Palúcha. Twelve Passions a Some Other Indiana sú typické svojou rytmickou energiou; obsahujú vydarené sóla Štefana Bartuša, Tomáša Baroša aj fantasticky swingujúceho Valihoru a „konverzáciu“ Palúch – Janczarski. Od Peacock Girl III. prechádza album do pokojnejšej fázy. S Bodnárom na známu tému tentoraz medituje vynikajúci maďarský spevák Winand Gábor. Jeho príjemný hlas a prirodzený, spontánny prejav patrí z interpretačného hľadiska (popri bicích Martina Valihoru) k tomu najlepšiemu na tomto CD. V niekoľkých ďalších skladbách sú jeho partnerkami speváčky Téli Márta, Silvia Josifoska a Elsa Valle. A Deep Brook (Široký jarčok) ozvláštňuje svojou trúbkou Ľubor Priehradník, ale aj Štefan Bartuš ďalším vydareným sólovým vstupom. Po uspávanke Moonlight Cherry prichádza záverečné Portoriko. Hlas kubánskej speváčky Elsy Valle a perkusie Eddyho Portellu mu dávajú silný nádych autentickosti a dávku južanskej pohody a spontánnej ľahkosti.

Určite nie je na tomto albume všetko ideálne. Pri prvom kontakte mi trochu prekážala štýlová heterogénnosť, tiež pocit hektickej štúdiovej práce (počuť to najmä na Peacock Girl II.), možno nie celkom ideálny klavírny aj kontrabasový zvuk, možno dĺžka niektorých stôp... Časom však prevážili pozitívne dojmy. Je dobré, že sa na Slovensku podarilo zrealizovať tento projekt a ostáva dúfať, že Pavol Bodnár bude svoje skladby spolu s ďalšími kvalitnými hudobníkmi interpretovať aj naďalej. Ich potenciál ešte len čaká na svoje plné využitie. Každopádne, ecceJAZZ je atraktívnym titulom, po zvukovej aj vizuálnej stránke. Netreba váhať. 

Robert Kolář